Nikdy sa nevzdávaj

Mlieko, nepriateľ alebo dobrý kamarát?

Na dobrú investigatívu treba mesiace a mesiace príprav, zisťovania náležitých detailov, komunikáciu s úradmi, ktorým odpoveď trvá niekedy aj pár týždňov. Do investigatívy môžeme pridať aj svedkov či účastníkov istej kauzy. Taktiež samotný výber skúmaného prípadu nie je jednoduchý, trvá najmenej týždeň. Zodpovedný novinár si pripraví osnovu s hlavným a vedľajšími bodmi, ktorým by sa chcel venovať. Pri vypracovávaní osnovy môže prísť na to, že nemá dostatočné množstvo bodov, alebo naopak, musí isté veci obmedziť, respektíve ich spomenúť okrajovo, aby mal priestor pre hlavnú, dôležitejšiu tému. V prípade, že by autorovi článku téma úplne nesadla a nie je poverený napísať ju, proces s výberom témy a osnovy sa opakuje. Nakoľko nie som žurnalistka, ktorá má na napísanie investigatívneho článku pol roka, rozhodla som sa dokázať  niečo čo ovplyvňuje myseľ a životy ľudí, no nie je to nezákonné. stále to bude svojím spôsobom investigatívny článok, nakoľko slovo investigatívny je v preklade pátrajúci, vyšetrujúci odhaľujúci nezákonné veci.

Ako hlavný bod celého článku som si zvolila veľmi diskutabilnú tému. Mlieko. Je mlieko priateľ ľudského organizmu alebo skôr nepriateľ? Podľa jedného článku na internete by sa mlieko nemalo piť.

„Kontroverzná téma – mlieko. Piť, či nepiť mlieko?

Z môjho pohľadu – určite skôr nie, ako áno. Mlieko má príliš veľa negatívnych vplyvov na náš organizmus, a veľmi málo pozitívnych. Mliečne výrobky majú silný prekysľujúci účinok, zahlieňujú organizmus, sú chemicky upravované a výrazne zanášajú hrubé črevo a pľúca. Ľudia, ktorí trpia akýmikoľvek dýchacími problémami (astma, zahlienenosť, časté nádchy…), či kožnými problémami (akné, ekzém, psoriáza…), by mali vylúčiť všetky mliečne výrobky zo svojho jedálnička. Mlieko sa považuje za bohatý zdroj vápnika, avšak v skutočnosti telo dokáže tento vápnik využiť len z malej časti. Mlieko totiž obsahuje aj síru. A čím viac jej konzumujeme, tým viac dochádza k uvoľňovaniu vápnika z kostí, čo má za následok ich lámavosť. Okrem toho, mlieko obsahuje laktózu, na ktorej štiepenie je potrebný enzým – laktáza. Tá prirodzene s vekom klesá. Preto má veľa ľudí laktózovú intoleranciu.“ (zdroj https://www.slovenskypacient.sk/peter-planieta-pit-ci-nepit-mlieko-skor-nie-ako-ano/)

Ak by naozaj mlieko malo taký zlý účinok ako opisuje tento úrivok článku, tak by asi lekári neodporúčali piť ho. Pred dvoma rokmi som sama mala veľké problémy s kĺbmi a kosťami. Hlavným zdrojom môjho liečenia bolo odporúčanie lekárky, aby som pila mlieko. Samozrejme dostala som aj 

niekoľko liekov, ktoré potrebovali na užitie mlieko. A čuduj sa svete veľmi mi to pomohlo.

Podľa českých vedcov (zdroj: https://zdravi4u.cz/pravda-o-mlecnych-vyrobcich/) by sa mlieko malo úplne vysadiť a malo by sa nahradiť potravinami, ktoré tiež obsahujú vápnik ako: mrkva, listová zelená zelenina, pór, pažítka, petržlen, kapusta, špenát, koreňová zelenina, kyslá kapusta, fazuľa, šošovica, mak, sezam, tekvicové semienka, sójové výrobky, tofu, orechy, ale i ryby, vajcia. Ja sa teraz pýtam, ak máme namiesto pitia mlieka jesť tieto produkty, ako máme pripravovať šošovicovú polievku napríklad, ktorá sa tiež pripravuje z mlieka. Alebo je rozdiel medzi tepelne upraveným mliekom a čistým. Pretože aj mlieko, ktoré predávajú supermarkety a akékoľvek potraviny sú ošetrené ohrevom. To že sa ešte raz prevarí neznamená, že sa dané vitamíny vyhubia. Predsa aj naše staré mami vedia, že to neplatí ani pri zelenine, ktorá sa dáva do polievky.

Už vyššie spomenutí český vedci tvrdia, že konzumáciou mlieka sa vytvára hlien v oblasti čriev, pľúc dutín a iných orgánov. Práve tomuto hlienu pripisujú príčinu vzniku alergií na mlieko prevažne u malých detí, pretože ich matky kŕmia výživovými jogurtmi, namiesto toho aby ostali u kojenia či u lekármi odporúčaných náhrad, ako je Sunar. V minulosti mnoho detí odmietalo matkino mlieko, alebo matka mlieko nemohla mať, tak museli byť kŕmené alternatívou materského mlieka. 90% týchto detí nie sú alergické na laktózu, a konzumujú mlieko alebo mliečne výrobky na dennej báze.

Vedci ktorí skúmali závažnosť tohto hlienu taktiež prišli na problém v oblasti diét. Ľudia, ktorí držia diéty za cieľom schudnúť obmedzia príjem mliečnych výrobkov iba na nízkotučné jogurty a syry. Podľa vedcov sa ľuďom nedarí schudnúť práve preto, že sú napriek obmedzeniu zahlienení. Osobní tréneri tvrdia, že bielkoviny sú jedným zo základných kameňov pre budovanie svalovej hmoty a kvalitného svalového tkaniva a mliečne výrobky predstavujú účinný spôsob ako ich prijať dostatočné množstvo za „lacný peniaz“.  V porovnaní s inými bielkovinami napríklad z mäsa alebo strukovín, pričom mäso je porovnateľne drahšie a strukovín by sme museli prijať niekoľko násobné množstvo ako mliečnych surovín.  mliečne výrobky sú potrebné pretože obsahujú vysoké množstvo živočíšnych bielkovín, ktoré pomáhajú pri naberaní svalovej hmoty. Túto výhodu ocenia hlavne ľudia, ktorí majú problém s naberaním tejto hmoty.

Lívia Hlavačková vo svojom blogu v článku Mlieko je nevinné zo zločinu „zahlieňovania“ píše: „hlien tvoria v dýchacích cestách pohárikovité bunky a podslizničné žľazy non-stop. Je to väzká soploidná tekutina najmä z vody a glykoproteínov. Obsahuje aj antiseptické enzýmy ako lyzozým, protilátky a rôzne soli. Jeho hlavnou úlohou je ochrana pred baktériami, hubami a vírusmi a tiež prachom, nečistotami či alergénmi. Pri zápale alebo pri podráždení sliznice sa jeho tvorba reflexívne zvyšuje a môže byť hustejší a inej farby. Hlien ako taký je však len príznak, nie problém sám o sebe. Presvedčenie, že na tvorbu hlienu v dýchacích cestách vplýva aj mlieko, je veľmi staré. Dá sa vystopovať do 12. storočia k lekárovi, filozofovi a právnikovi menom Moše  (Moses) Maimonides, ktorý vyznával Galenovské učenie o šťavách. Spomína ho aj tradičná čínska medicína.“(zdroj: https://dennikn.sk/blog/5108/mlieko-je-nevinne-zo-zlocinu-zahlienovania/)

Výskum spred takmer 25 rokov preukázal, že mlieko je placebo s negatívnymi účinkami. Ako prišli k danému zisteniu? Vedci vybrali 51 dobrovoľníkov, ktorých nakazili rinovírusom. Úlohou „pokusných králikov“ bolo 10 dní konzumovať mlieko a zaznamenávať zmeny v dýchaní. Okrem toho mali všetky použité vreckovky zabaliť do uzatvárateľného sáčku. Na konci výskumu vedci odvážili všetky vreckovky. Teória o mliečnom zahlieňovaní sa nepotvrdila. Váha vreckoviek všetkých dobrovoľníkov bola rovnaká. Našlo sa však pár jedincov, ktorí sa vďaka poznaniu o akým výskum išlo sťažovali na zdanlivo väčšie množstvo hlienov a kašľu.

V mojom prípade som nikdy tejto teórii neverila a ani sa nechystám. Celý život som pila mlieko každý deň a popri tom konzumujem aj iné druhy mliečnych výrobkov. Do dnešného dňa som nespozorovala žiadne zmeny. Počas výskumu na môj článok som otestovala spomínanú teóriu na 6 ľuďoch a z toho len jeden sa sťažoval, že má väčší problém celkovo stráviť mlieko teraz ako mal v detstve. Preto aj napriek údajnej škodlivosti sa nechystám vylúčiť mlieko ani mliečne suroviny zo svojho jedálnička.