Strach treba poraziť

V živote sa pozrieme do očí vlastnému strachu pomaly každý deň. Pri každom spoločnom stretnutí sa zvádza súboj na život a na smrť. Vždy ide o otázku či porazíme vlastný strach (život) alebo sa necháme prevalcovať (smrť). Život či smrť je len obrazne povedané. Pravdaže nie vždy. Niektorí ľudia nezvládajú ťarchu zahanbenia, alebo celkový nepríjemný pocit, že opäť budú musieť čeliť svojmu strachu. Čeliť strachu a nezvládnuteľné boj nie je hanba. Je to iba znamenie, že ešte nie sme pripravení vyhrať vojnu. Neznamená to však aby sme sa neprestali pokúšať čeliť mu a jedného dňa ho neporaziť. 

Poznám veľa ľudí, ktorým sa to podarilo. Napríklad moja najlepšia kamarátka nikdy nevyšla zo svojej ,,komfortnej zóny” a nesnažila sa socializovať. Bolo jej to nepríjemné a mala z toho strach. 

Dnes po niekoľkých mesiacoch práce vo väčšej firme, nemá problém si vyraziť s kolegami do baru a zabaviť sa. Nevadia jej cudzí ľudia tak ako kedysi. Postavila sa nepríjemnej situácii zoči voči a nenechala sa prevalcovať strachom. 

Osobne som si za svoj život nazbierala obrovské množstvo strachov. Niektoré sú menšie, niektoré väčšie. Mám však aj také, ktoré mi znemožňujú žiť život naplno. Uvedomujem si to a odmietam sa s tým zmieriť. S mojou menšou fóbiou sa nesnažím bojovať. Jednou z nich je strach z pavúkov tiež známy ako arachnofóbia. Táto fóbia mi nijako neprekáža. Keď vidím pavúka obídem ho a žijem si svoj život ďalej. Tak isto aj ten malý pavúk. Vďaka Bohu že u nás nežijú tarantule. Neviem ako by som zvládla to. 

Okrem pavúkov sa bojím aj iných chrobákov. Celkovo mi nie je hmyz po vôli. Nie každý chrobák mi naháňa strach. Ale potom sú tu osy, včely, čmeliaky a sršne. Tieto 4 druhy ma nútia ustrnúť na mieste, potláčať výkrik alebo chuť utiecť. Viem, že kým budem pokojná nič mi neurobia, ale strach je veľký. Stále mi to však nebráni v pokojnom a plnohodnotnom živote. Samozrejme keď sa ukáže v mojom okolí je to problém, ale nie taký veľký aby som celé leto nešla von z bytu. V budúcnosti chcem s týmto strachom bojovať, ale nie je to pre mňa práve dôležité. 

To s čím sa chcem stretnúť zoči voči a vyhrať vojnu nie len boj je môj strach z výšky a z neznámeho. Strach z neznámeho nie je jednoduché vyhrať. Snažím sa vrhnúť do neznámych vôd odhodlane a sebavedome. Aj keď som zvyknutá na niečo už dlhé roky, keď sa naskytne príležitosť vkročiť do neznámych vôd, som za. Je pravda, že si v prvom rade všetko poriadne premyslím, nakoniec však idem do toho s celým srdcom. Bohužiaľ nie vždy vyhrám súboj s týmto strachom. Dúfam, že jedného dňa sa budem vedieť postaviť každej neznámej veci bez strachu a užívať si nové zážitky bez výčitiek svedomia. 

Nikdy som však za celý život nezažila taký pocit zahanbenia ako tento týždeň. Siahla som na dno svojich síl. Snažila som sa, naozaj som sa snažila poraziť svoj strach, ale bol silnejší. Neporazila som ho. Strach z výšok bol zas raz jasným víťazom. Napriek jeho jednoznačnému víťazstvu som sa mu v ten istý deň postavila a stala sa víťazkou. 

Touto výhrou som sa dostala o krok bližšie k prekonaniu celého strachu z výšok. O rok, možno o dva som pripravená prvýkrát sadnúť do lietadla.Dlho som to odmietala práve kvôli môjmu strachu. Dnes viem, že ak chcem naozaj žiť život naplno lietadlo sa musí stať mojou súčasťou. 

Myšlienka sadnúť do lietadla sa mi nezdá tak desivá po rozhodnutí vyskúšať to. Prenesiem sa cez svoj najväčší strach tak ako som sa pred rokom a pol preniesla cez strach zo sadnutia za volant. Keď som si urobila vodičský preukaz napriek možnostiam šoférovať a láske k autám odmietala som si sadnúť za volant. Nenávidela som sa za to, že sa obmedzujem. Tak som sa na začiatok zamestnala v automobilovom priemysle. Musela som autá šoférovať a parkovať. Po niekoľkých mesiacoch sa mi podarilo aj rozbiť auto, že ani to má neodradilo. Nabrala som po tomto incidente ešte väčšiu odvahu kúpiť si auto. Tak sa i stalo. Kúpila som si auto a dnes nemám strach ísť kamkoľvek. Vďaka tomu viem, že jedného dňa keď prvý raz sadnem do lietadla sa môj strach rozplynie a ja už nebudem zviazaná strachom. V ten deň budem môcť povedať, že som strach porazila a som jednoznačný víťaz v tejto vojne. zatiaľ mi neostáva nič iné, iba malými krôčikmi postupovať k môjmu vytýčenému cieľu.